Otec a mama sú pre prváčikov vzory, tvoria gro ich vesmíru a vo väčšine prípadov ich aj poslúchajú na slovo. Ocino ho predsa brával do lesa a učil ho ako vyrobiť búdku pre sýkorky, vštepuje mu, že správny chlap si stojí za slovom a ochraňuje ženu. S maminou piekol vianočné koláčiky, aby sa naučil, že žene treba pomáhať, opatroval psíka keď bol chorý a učila ho ako sa oň starať. Každý mu dával niečo iné, no všetko bolo pre vývoj ľudskej bytosti nesmierne dôležité.
Keď však prišiel do školy a otvoril šlabikár otec s mamou sa z neho stratili, namiesto toho tu bol rodič č. 1 a rodič č. 2. Anonymné postavy, ktoré nemali svoje meno. A jeho malá prváčikovská duša po večeroch húta, kto je rodič č. 1 a rodič č. 2. Ak ma vychováva babka lebo väčšinu času som u nej je môj rodič č. 2???? Alebo teta či bratranec? Alebo ujo od vedľa?
Z učebníc sa vytráca otec a mama lebo rodina predsa môže vyzerať aj inak, no nie? Môžete mať dve mamy alebo dvoch otcov! Ale koľko je takých rodín? Či je naším cieľom, aby ich bolo viac? Žijeme síce v slobodnej spoločnosti a preto, si ľudia môžu robiť čo chcú a žiť s kým chcú. Je to ich slobodná voľba a nik by nemal toho druhého odsudzovať, každý je za seba zodpovedný sám. Ale od nepamäti sme mali otcov a maminy, tak prečo to chceme dnes inak?
Ak sa stále bijeme do pŕs, že rodina je základ štátu (znie to síce trošku komunisticky, ale čert to ber J), tak prečo ju vytláčame z detských šlabikárov????
sxc.hu
Táto úvaha nie je namierená proti nikomu aj keď sa to na prvý pohľad zdá, je to len krátke zamyslenie sa prečo??? Každá strana má dve mince a je jasné, že dieťaťu v rodine s dvomi matkami bude asi lepšie ako v rodine s tyranským otcom, ALE……